Všetci hovoria o umieraní lesov. Čo však skutočne umiera?
A predovšetkým prečo?
V tejto knihe Peter Wohlleben pôsobivo opisuje, ako sa príroda sama reguluje a lieči – ak ju necháme na pokoji. Pretože stromy sú nielen schopné prispôsobiť sa okoliu, ale aj
odovzdávajú potomstvu skúsenosti so zmenenými životnými podmienkami bez ohľadu na to, či ide o stáročné vedomosti alebo o novonadobudnuté poznatky. Zmenou genotypu v semenách dokážu stromy vychovávať svoje potomstvo – a tak ho perfektne pripraviť na nové klimatické
podmienky.
Prekvapujúca schopnosť stromov prispôsobiť sa má určité hranice. Listnaté stromy práve teraz potrebujú neporušené spoločenstvo, aby sa vzájomne podporovali, odparovaním sa vzájomne ochladzovali a dokonca vytvárali dažďové oblaky – o všetky tieto schopnosti
prichádzajú následkom masívnych výrubov. Nepôvodné ihličnany nemajú v čoraz suchšom a horúcejšom podnebí budúcnosť.
Peter Wohlleben nekompromisne odkrýva drsné praktiky lesníckej loby, politikov a lesného hospodárstva zoči-voči múdrosti prírody a ukazuje, že prudký
vývoj už nedovoľuje ďalšie omyly. Keď budeme naďalej ničiť životné prostredie, stromy si bez nás nejako poradia, ale my bez nich neprežijeme. Lesy môžu zachrániť klímu... ak si sami nepodpílime konár, na ktorom sedíme.
